Od mojich 2 rokov v ňom musím stáť aspoň dve hodiny denne. Je to preto, aby sa mi neskracovali svaly, šlachy a aby sa mi nedoformovali kosti. Dokonca, keď som mala zlomenú nohu už druhý mesiac som musela stáť. Mamička a ocko mi povedali, že ak sa mi to nepodarí budem ,,piškótka´´. A tomu nemôžeme dopustiť. Samozrejme, vtedy nám to také smiešne nepripadalo, no dnes sa už na tom dokážeme aj pousmiať. Ale ja v ňom rada stojím! Veď si len predstavte, asi ani Vás by to dlho nebavilo ležať na jednom mieste...
Toto je už môj druhý stander, jeden som už vyrástla. Ale nemajte obavy, aj ten má dobré miesto..., Moji rodičia ho darovali jednému chlapčekovi, ktorý sa volá Danko a tiež bojuje s SMA. Ani o tom neviete a Vaša pomoc takto putuje ďalej... Mimochodom cena takého standra stojí tisíce eur a poisťovňa prepláca len jednu tretinu z ceny...
Keď stojím tak zvyčajne pozerám tablet, pomáham mamičke upiecť dobrý koláčik. Ale najradšej zo všetkého sa hrám s mojím obľúbeným domčekom a LOL bábikami. Poznáte ich? Ja sa hrám už len po anglicky...
Ak by ste radi videli video ako sa hrám, dajte lajk, alebo mi napíšte :-)
zdroj: